Březen 2013

This has gotta be the good life :)

31. března 2013 v 20:34 | Sayuri |  Inšpirácia
"...Musíme sa vyrovnať s tým, že sme takí či onakí, a vedieť, že ani keď sa s tým zmierime, nedostaneme za svoju múdrosť od sveta nijakú pochvalu. Musíme to zniesť, v tom je celé tajomstvo, svoj charakter, vlastnú náturu, ktorej chyby, egoizmus a nenásytnosť neovplyvnia skúsenosti a poznanie. Musíme zniesť, že naše túžby nemajú vo svete očakávanú ozvenu, že nás nemilujú tí, ktorých milujeme, alebo nás nemilujú, tak ako sme dúfali. Musíme zniesť zradu a neveru, a čo je spomedzi všetkých ľudských úloh tá najťažšia, musíme zniesť charakterovú či rozumovú prevahu iného človeka..."
(Sándor Márai, Sviece dohárajú)



"Spoločnosť v každom z nás vytvára len strach. Obavy zo straty dôležitosti, strach zo straty vážnosti, čo na naše správanie povedia ľudia. Zdesenie z prehry, úzkosť že sa nám niekto bude smiať. Nie je nám dovolené byť samým sebou. Všetci sa len prispôsobujeme. A najpodivnejšie na tom je, že z tých druhých ľudí máme tiež strach a oni majú strach z nás."
Pavel "Hirax" Baričák

Rok 2013 je pre vás rokom výrazného duchovného rastu. To, čo sa vám počas neho prihodí, vás prinúti postaviť sa zoči-voči skrytým strachom, ktoré v sebe nosíte. Máte v sebe srdce odvážneho bojovníka a práve to vám pomôže vymaniť sa z ťažkostí, ktoré ste v minulosti sami vyrobili. Prevezmete plnú zodpovednosť za svoje šťastie a určite to neoľutujete.
Horoskop z Sme.ženy diáru :D

Rob konečne niečo čo naozaj chceš! Chápem, že si vystrašená, lebo nie je jednoduché vziať zodpovednosť za šťastie do vlastných rúk... Ale dokedy chceš robiť niečo, čo je možno jednoduchšie, ale nie je to to po čom naozaj túžiš? Choď radšej ťažšou cestou, ale je tu možnosť, že dostaneš to, čo chceš a to za to stojí...
vlastná výroba :)


It's these cards, and the movies and the pop songs, they're to blame for all the lies and the heartache, everything. We're responsible. I'M responsible. I think we do a bad thing here. People should be able to say how they feel, how they really feel, not ya know, some words that some stranger put in their mouth. Words like love, that don't mean anything.
Tom, (500) days of Summer


"I'm going to be fine, you know why? cos I met you. That's why I'm ok."
Jess, New Girl

Zabúdanie však nie je len negatívnym faktorom, ktorý treba eliminovať. Niekedy je žiaducim a jediným možným riešením najmä ťaživej situácie.
Základy psychológie, Košč


Čo robíte z lásky, tam je vaše miesto.
Pavel "Hirax" Baričák

(10) day of way to perfect summer

29. března 2013 v 11:53 | Sayuri |  Iný pohľad
Môj ranný pohľad z okna.

Využívam, že mám voľno a píšem. O tom ako sa mi darí. A vlastne super. Aj keď mám za sebou dve ranné 12tky, ale zvládla som to a dokonca ma šéfka pochválila (to keby vedeli tie puče, zomreli by od závisti *muhahá*). Som na seba hrdá, pretože som sa úplne prekonala a robím niečo, čo som predtým neznášala. Mám zo seba dobrý pocit, keď si doma ľahnem s príšerne boľavými nohami, s zničenými rukami a hroznou únavou, ale viem, že som odviedla kus práce. Ono ma to dokonca občas aj baví. A rada sa motám po tom hoteli, v ktorom sú stále nejakí ľudia, buď v kaviarni alebo reštaurácii a obzerám sa dookola a rozmýšľam o tom, že tí ľudia vôbec nevedia, čo stojí za tým všetkým, za celým tým štandardom a krásou, ktorú berú ako samozrejmosť. Ale väčšinou nemám čas sa len tak zamýšľať, lebo makám ako fretka a to je dobré. To bol účel tej práce. Robiť niečo fyzicky náročné, čo mi odpúta aj myseľ od vecí, na ktoré bežne myslím. Už som si zvykla na to, že celé dni som v práci a potom prídem domov a zachvíľu idem spať. Som rada, že nemám voľný čas alebo minumum. A teším sa aj tomu, že som medzi ľuďmi. Našťastie už nerobím s tými tromi chyžnými (čítaj piče najväčšieho kalibru). Stávajú sa mi tam také milé veci, napríklad minule mi jeden asi dvojročný chlapček zobral lopatku a chvíľu mi pomáhal a potom s ňou začal utekať po hoteli. Alebo keď som minule bola dole na recepcii a zahľadela sa von (celý hotel je presklený) a tak úžasne snežilo a tam vonku plynul úplne iný život... Aj dnes. Je 29. marec a vonku asi 29 cm snehu. :-D A ja sa z toho ako taký debil teším. A je mi jedno, čo na to hovoria druhí a že je Veľká noc.
K mojmu projektu som chcela... Kurz španielčiny sa začne až vtedy ak sa nazbiera dostatok ľudí a moja kolegyňa povedala, že zohnala ďalších 3 potenciálnych ľudí a že by možno aj ona išla. (Niektorí ľudia sú tam na nezaplatenie.) V hoteli budem robiť už len týždeň. Potom sa idem intenzívne učiť na výšku. Zistila som, že potrebujem celú biológiu (nielen človečiu), takže ma toho čaká oveľa viac ako som predpokladala.
Mama sa ma včera spýtala či som náhodou nepribrala a som asi jediná žena na svete, ktorá sa tej otázke potešila.:-)

Veľmi som o tomto nechcela písať, aj teraz váham... Ja len, že Miša povedala, že s ním minule bola, lebo jej dal nejaké letáky, čo má rozniesť po škole. Čudujem sa jej, že skáče ako píska, hoci jej predtým povedal, že ju neberie ani len ako kamarátku a čudujem sa aj jemu, lebo...ho nechápem, že čo akože... To je jedno. Týmto odstavcom som len chcela povedať, že mi chýba. Že môžem robiť aj od rána do večera, vždy si nájdem čas na neho myslieť... Ževraj odišiel zo CC. A teraz chce v niečom podnikať, a to viem len preto, že toho má plný facebook (vidím v tom paralelu s (500) days of Summer, ale to je bullshit). Ja len, že si hrozne prajem znovu ho vidieť. A nechcem aby tento odstavec pokazil celý článok, a aby to vyznelo celé nejak smutne. Lebo nie je. Lebo človek nikdy nevie, čo príde. :-)

A teraz sa idem vrhnúť na mamine parené buchty a potom na poradenskú psychológiu. Adios amigos.

Banány v čokoládovom kúpeli so šľahačkovou penou.

26. března 2013 v 11:52 | Sayuri |  I love food and food love me
Áno, baví ma to, stále niečo kofrndiť (ako povedala moja mama), stále sa napchávať a vždy si dať to, na čo mám chuť, a následne to ešte odfotiť a spamovať tým blog. Kvôli tomu vznikla nová rubrika I love food. :-)





Slová ako láska, ktoré nič neznamenajú.

22. března 2013 v 15:50 | Sayuri |  Galéria
Na pecky, a na nič nemyslieť...














This summer.

20. března 2013 v 9:34 | Sayuri |  Zoznam

Toto leto si jednoducho užijem. A kým príde, dovtedy sa stane zo mňa superžena (cháp ako super postava, super opálenie, ktoré aj vidieť, a super dlhé vlasy..). Aj keď som na tom celom začala pracovať už dávnejšie (a zatiaľ sa mi darí, klopem na drevo), až dnes som napísala oficiálny článok, čiže dnes bude (1) day of way to perfect summer. Ak som dobre počítala, do leta je ešte 78 dní. Nebudem písať každý deň tejto cesty, ale občas napíšem ako sa mi darí a zaznamenám sem svoje úspechy (aby som ich sama videla a ešte viac motivovala). :D Keď tak teraz rozmýšľam, mohla by som do toho zahrnúť aj iné body, lebo napríklad aj také príjmačky mám akurát asi prvý júnový týždeň, a tento môj malý projekt, bude trvať presne do začiatku júna. Takže idem spísať zoznam všetkých vecí, na ktorých budem pracovať a priebežne ich tuto komentovať:
  • úsmev vždy a všade (optimizmus)
  • vlasy si nechať narásť, nestrihať ofinu!, a neskôr si dať urobiť taký prechod ako na obrázkoch Vyriešené
  • postava mojich snov
  • opálenie (s tým začnem vlastne asi až v lete, možno OBČAS solárko pred letom, aby som mala nejaký základ)Vyriešené
  • učenie (biológia, psychológia) Vyriešené - mám to za sebou, aj keď to ovocie zatiaľ neprinieslo
  • španielčina (dúfam!!!) Vyriešené
  • sebavedomie, sebadôvera, sebaistota
  • nebrať všetko tak vážne a osobne, byť viac nad vecou, dosiahnuť stav "i don't care"
  • dať si kont. šošovky (aj plus nové okuliare alá Jess :-)) Vyriešené
  • rozbehnúť tumblr (Kid Cudi) Vyriešené
  • ...
Možno tam časom niečo pripíšem, ak ma napadne, alebo dostanem nový nápad na sebazdokonaľovanie. :-)





Better things are coming.

15. března 2013 v 15:31 | Sayuri |  Iný pohľad
Tie najlepšie veci sa dejú cez maličkosti. Napríklad keď vás ráno niekto pustí pred seba v rade do autobusu. Alebo keď sa na vás niekto cudzí usmeje na ulici. Alebo keď vám niekto dá na deň žien ružu. Alebo sa pozriete von oknom a uvidíte veľké padajúce vločky a zrazu viete, že teraz sa môže diať čokoľvek, ale na tento okamih zastal svet a všetko je dokonalé. Alebo si len zapnete obľúbený seriál. Alebo keď si myslíte, že už v krabičke od kinder čokolády nie je už žiadna tyčinka, ale potom ešte dve nájdete vypadnuté v taške. Alebo keď si urobíte domáce gofry. Ale veď určite viete, čo tým myslím. Týmto článkom vám prajem, aby sa vám každý deň takéto milé maličkosti diali. Lebo práve ony dokážu vyskladať veľké šťastie.






All I want is you. You're important for me. Really.

8. března 2013 v 20:36 | Sayuri |  Bežné denné úvahy asociálky
Konečne píšem článok, po dosť dlhej dobe, ktorú som prepracovala. Totižto pracujem v hoteli ako chyžná. Je to dosť náročné, poviem vám, že sa tam fakt namakám. Som presvedčená o tom, že tento typ práce by nerobil hocikto, ale ja som potrebovala vypadnúť z domu a zamestnať si ruky aj myseľ niečím novým. A toto prišlo ako blesk z jasného neba. Akoby bolo od začiatku jasné, že prijmú práve mňa. Fakt sa to zomlelo tak rýchlo, že ani som si nestihla poriadne uvedomiť, že už pracujem. Toto sú len moje začiatky v tom hoteli, takže si iba zvykám, uvidím, čo bude ďalej, ale určite tam neplánujem robiť dlho. Škola je pre mňa priorita, čiže si potrebujem pred prijímačkami vyhradiť nejaký čas len na učenie, pretože nechcem nič zanedbať. Učím sa už od tuším konca januára, keď som sa rozhodla, že sa proste dostanem práve na túto školu, práve na tento odbor... Ale teraz mám pocit, že stojím na jednom mieste a neučím sa poriadne. Ešte mi aj kamarátka povedala, že jedna baba má na prijímačky až 5 kníh. Normálne začínam stresovať, lebo ja mám k tomu celému ešte aj biológiu a nie som si istá či celú alebo iba biológiu človeka. Ale nemyslím si, že na psychológii očakávajú aby som vedela niečo fotosyntéze. Čiže sa zameriam iba na človeka, lebo veď ani nemám čas na ostatné. A zo psychológie si teda ešte plánujem zohnať nejaký úvod do psychológie, aby som bola pokojnejšia.
Moja mama vravela, že som mala radšej ostať doma a učiť sa a nie ešte sa upísať diablovi a chodiť do takej práce. :D Ale ja viem, som si istá, že keby ostanem doma ešte o dva týždne dlhšie tak zcvoknem, ale že úplne. Po tom týždni, čo som bola krutoprísne chorá, by som nevydržala doma ani sekundu. Táto práca ma na jednej strane určite zachránila. Kým by som mala prax, tak by som asi zošalela. Na druhej strane sa potrebujem fakt, že učiť, mám pocit, že mi to ide pomaly. Ale ja si zo všetkého píšem poctivo aj poznámky, aby som to mala niekde skrátené, ale mám pocit, že aj tak idem pomaly, že by som sa to možno mala učiť iným spôsobom. Musím si k tomu cez víkend už poriadne sadnúť a čítať si to, učiť sa to a venovať tomu viacej času. Snažím sa do toho pozrieť každý deň, ale to nestačí, keď si prečítam kúsok... Hnevám sa za to na seba, ale budem sa snažiť zlepšiť. Nechcem myslieť na to, že by ma neprijali, dokonca si také niečo ani nepripúšťam, absolútne zamietam tú možnosť, a preto sa budem ešte učiť a modliť sa a prosiť celý vesmír, nech som tam, lebo je to môj najväčší cieľ.
Poviem, že makať napríklad v takom hoteli by som nechcela ostať. Ani plat tam nie je taký úžasný, ale o tie peniaze mi aj tak nejde. A dokonca nejde ani možno o tú prácu, ani niečo ľahšie by som tu nechcela ostať robiť. Lebo chcem z tadeto vypadnúť a nie ostať tu a pracovať a pretĺkať sa kade tade. To nie je to, čo po čom túžim. Chcem na sebe pracovať, nechcem ostať zahrabaná v tejto dedine a chodiť do práce do vedľajšieho mesta. To nie je nič pre mňa, viem to, cítim to v každom póre, že ja sem nepatrím a toto nie je nič pre mňa. Viem, že cesta vedie niekade inakade. A snažím sa tú cestu nájsť, možno dokonca po nej už idem, ale cieľ je ešte ďaleko. Tak či tak, to čo teraz robím, tak to asi tak malo byť, malo sa to stať, a je to len ďalšia skúsenosť, ktorú musím vyžmýkať a dostať z nej, čo najviac. A žiadne negatívne zmýšľanie! Často sa toho celého bojím, ale nemôžem dovoliť strachu ovplyvňovať svoj život. Už len to, že sa snažím je fajn.
A to s tým strachom ma serie. Vidím to napríklad na situácii s M. Celé je to už tak domotané a...jednoducho strach to celé zničil. Mám pocit, že už z toho nič nemôže byť, lebo som to už v hlave tak preriešila, že to už nemôže byť reálne. Poznáte to určite, že nad niečím tak dlho premýšľate, riešite to v hlave, obzeráte si to z každej strany, miliónkrát to preberiete s ľuďmi a sami so sebou, že máte pocit, že každou myšlienkou sa to vzďaľuje. Keby človek namiesto premýšľania v takýchto veciach konal a robil, to čo mu radí srdce a rozum zahodil niekde veľmi ďaleko, tak vtedy by sa diali veci! :D Asi presne tie, o ktorých doma pod perinou snívam. Pravdepodobne by sa reálne diali a ja by som sa v nich mohla vyváľať a od šťastia plakať. Ale bojím sa lásky. Škoda. Sama sa pripravujem o tie najlepšie veci v živote. Lebo láska ňou je, nech je akokoľvek bolestivá. A nech mám za sebou akékoľvek sklamania...
Posledné dni mi pomáha prežiť hlavne seriál New Girl. Milujem Jess, Nicka a všetkých tých ľudí tam, to ich priateľstvo a šialenstvo. Preto koniec článku bude patriť im. :-)















Už by aj stačilo, nie? :-D

Jedlo moje milované.

8. března 2013 v 20:15 | Sayuri |  I love food and food love me

Keď už nič iné nefotím, tak aspoň jedlo, dôležitú súčasť môjho života, teraz priam nenahraditeľná. Stále myslím len na jedlo, na sladkosti, proste na žrádlo a ešte ho aj fotím. :D A vy máte tú česť vidieť moju prvú malú zbierku jedál z posledného obdobia.


PS: Bože, mňaaaam.
PS2:Čudný článok, však?

I'm fine.

2. března 2013 v 11:15 | Sayuri
V živote tu nebudem šťastná. Mám silné podozrenie, že ak by som tu ostala, zomrela by som od nešťastia. Aj keď skutočne neviem, či je to práve miestom, len viem, že ak odídem, nič ma tu nebude držať, resp. nič mi nebude chýbať. Časom som tu prišla o všetky kamarátky (také bližšie), nemám tu frajera, nechodím do blízkej školy...a prácu by som si našla aj inde. Preto celá tá BB. Je to spôsob ako sa z tadeto dostať. A aj potom som rozhodnutá odísť, niekde do zahraničia (už sa vidím v Írsku :D).
Jednoducho väčšinu svojho žviota som presvedčená o tom, že som sa narodila na nesprávnom mieste. Nie je tu nič pre mňa. Koľkí si tu hneď našli frajera/ku, kamarátov, svoje miesto...ja mám pocit, že som si tu našla len sklamania a zlomené srdce. Hej a skúsenosti. Že netreba nikomu veriť. Dobre, nehovorím, dejú sa mi aj dobré veci, ale vpresile sú tie zlé a môžem sa aj na hlavu postaviť, môžem aj tristo pozitívno-motivačných kníh prečítať denne, nič to nemení na tom, že som tu sama a cítim sa tu zle. Dobré a zlé veci by mali byť v harmónii a keď nie sú, tak je niečo zle. A toto netrvá pár týždňov, je to už dlhé obdobie môjho tichého smútku v sebe. A ja netúžim po ničom inom len byť konečne tak normálne šťastná ako vidím, že sú ostatní. Chýba mi toľko vecí, ktoré u iných vidím ako samozrejmosť.

Ale inak sa mám fajn. :-)