(10) day of way to perfect summer

29. března 2013 v 11:53 | Sayuri |  Iný pohľad
Môj ranný pohľad z okna.

Využívam, že mám voľno a píšem. O tom ako sa mi darí. A vlastne super. Aj keď mám za sebou dve ranné 12tky, ale zvládla som to a dokonca ma šéfka pochválila (to keby vedeli tie puče, zomreli by od závisti *muhahá*). Som na seba hrdá, pretože som sa úplne prekonala a robím niečo, čo som predtým neznášala. Mám zo seba dobrý pocit, keď si doma ľahnem s príšerne boľavými nohami, s zničenými rukami a hroznou únavou, ale viem, že som odviedla kus práce. Ono ma to dokonca občas aj baví. A rada sa motám po tom hoteli, v ktorom sú stále nejakí ľudia, buď v kaviarni alebo reštaurácii a obzerám sa dookola a rozmýšľam o tom, že tí ľudia vôbec nevedia, čo stojí za tým všetkým, za celým tým štandardom a krásou, ktorú berú ako samozrejmosť. Ale väčšinou nemám čas sa len tak zamýšľať, lebo makám ako fretka a to je dobré. To bol účel tej práce. Robiť niečo fyzicky náročné, čo mi odpúta aj myseľ od vecí, na ktoré bežne myslím. Už som si zvykla na to, že celé dni som v práci a potom prídem domov a zachvíľu idem spať. Som rada, že nemám voľný čas alebo minumum. A teším sa aj tomu, že som medzi ľuďmi. Našťastie už nerobím s tými tromi chyžnými (čítaj piče najväčšieho kalibru). Stávajú sa mi tam také milé veci, napríklad minule mi jeden asi dvojročný chlapček zobral lopatku a chvíľu mi pomáhal a potom s ňou začal utekať po hoteli. Alebo keď som minule bola dole na recepcii a zahľadela sa von (celý hotel je presklený) a tak úžasne snežilo a tam vonku plynul úplne iný život... Aj dnes. Je 29. marec a vonku asi 29 cm snehu. :-D A ja sa z toho ako taký debil teším. A je mi jedno, čo na to hovoria druhí a že je Veľká noc.
K mojmu projektu som chcela... Kurz španielčiny sa začne až vtedy ak sa nazbiera dostatok ľudí a moja kolegyňa povedala, že zohnala ďalších 3 potenciálnych ľudí a že by možno aj ona išla. (Niektorí ľudia sú tam na nezaplatenie.) V hoteli budem robiť už len týždeň. Potom sa idem intenzívne učiť na výšku. Zistila som, že potrebujem celú biológiu (nielen človečiu), takže ma toho čaká oveľa viac ako som predpokladala.
Mama sa ma včera spýtala či som náhodou nepribrala a som asi jediná žena na svete, ktorá sa tej otázke potešila.:-)

Veľmi som o tomto nechcela písať, aj teraz váham... Ja len, že Miša povedala, že s ním minule bola, lebo jej dal nejaké letáky, čo má rozniesť po škole. Čudujem sa jej, že skáče ako píska, hoci jej predtým povedal, že ju neberie ani len ako kamarátku a čudujem sa aj jemu, lebo...ho nechápem, že čo akože... To je jedno. Týmto odstavcom som len chcela povedať, že mi chýba. Že môžem robiť aj od rána do večera, vždy si nájdem čas na neho myslieť... Ževraj odišiel zo CC. A teraz chce v niečom podnikať, a to viem len preto, že toho má plný facebook (vidím v tom paralelu s (500) days of Summer, ale to je bullshit). Ja len, že si hrozne prajem znovu ho vidieť. A nechcem aby tento odstavec pokazil celý článok, a aby to vyznelo celé nejak smutne. Lebo nie je. Lebo človek nikdy nevie, čo príde. :-)

A teraz sa idem vrhnúť na mamine parené buchty a potom na poradenskú psychológiu. Adios amigos.
 


Komentáře

1 Lexi Lexi | Web | 29. března 2013 v 12:34 | Reagovat

vieš čo ? ja som odbehla v polke čítania, pretože som išla zjesť mamine parené buchty :) osuuuud :)
práca v hoteli.. musí byť naročná, ale na druhej strane aj fajn :)
ja keby sa mám vrhnuť na biologiu tak asi zomriem :D držím palce :D
je super, že nie si smutná, keď na neho myslíš :) tak tak, nikdy nevieš, čo sa stane :)

2 Lucianna Lucianna | Web | 29. března 2013 v 19:10 | Reagovat

Som rada, že sa ti darí, a dufam že raz keď budem pracovať tak ma tá práca bude tiež baviť tako teraz baví teba.. aj  keď je to asi len na krátko.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.