Cause with your hand in my hand and a pocket full of soul, I can tell you there's no place we couldn't go.

27. května 2013 v 13:08 | Sayuri
"Ako môžeš váhať? Riskuj! Riskuj hocičo!
Nevšímaj si už názory iných, ich hlasy.
Sprav pre seba tú najťažšiu vec na svete.
Konaj pre seba. Pozri sa pravde do očí."
- KATHERINE MANSFIELD

Začala som čítať jednu úžasnú knihu, ktorá mi dodáva odvahu a upravuje moje zlé myslenie a nesprávny pohľad na svet. Zvláštne ako človek číta tie stránky, a objavuje niečo, čo vo svojej podstate už dávno tušil, ale si to naplno uvedomí až keď to vidí čierne na bielom v knižnom vydaní. Nehovorím, že tá kniha urobí zo mňa človeka, akým chcem byť, ale je to ďalší krôčik k tomu, aby som sa takou stala. A tá kniha sa volá Objavte svoj osud s mníchom, ktorý predal svoje ferrari.
A tak trávim tieto čudné chladné májové dni zahrabaná v kúte na posteli a čítam a čítam a čítam. Striedavo sa učím a potom znovu čítam mnícha a potom len premýšľam. Lebo je tam veľa vecí na zamyslenie. Teší ma, že tento druh kníh je stále rozšírenejší a že veľa ľudí sa sústredí na zlepšenie seba a tým aj všetkého naokolo. Hoci som vždy robila iné veci ako väčšina ľudí a z časti to je tak stále, ale toto je iné... Lebo sa tým plní moja predstava, že všetci budeme žiť v mieri a láske a naša planéta bude dokonalé miesto na život. :D Normálny raj.
Vždy som mala takú predstavu, že by sa všetci mali radi, že by sa ľudia neodsudzovali a je jedno za čo, či za farbu pleti alebo krivé nohy... Chcela by som, aby sme všetci navzájom boli priatelia, aby neexistovala nenávisť a zloba, faloš a zákernosť, nevera a tak ďalej. A chcela by som, aby sa ľudia viac vrátili k prírode a prirodzeným veciam. Aby všetci zhodili masky, ktoré nosia pre to, aby sa zapáčili iným. Nehovorím, že som o niečo lepšia. Som taká istá ako väčšina ľudí, len málokto je už v tom štádiu, že je dokonale sám sebou, nič pred nikým nehrá, je znovu tým malým dieťaťom, ktorým kedysi bol a jediné na čo sa sústredí je, aby nikdy nešiel proti svojmu prirodzenému ja. Ale to je na strašne dlho.


Nerozmýšľam nad tým často, ale raz za čas sa stane, že zrazu dostanem hrozné nervy na otca, za všetko, čo robí a robil. Hnevám sa na neho a minule mi napadlo, že by som radšej bola keby nebol, lebo to by nám len uľahčil. Neznášam, keď z neho naobed cítiť chľast. A je vlastne jedno či je to naobed. Neznášam to, že tým sprostým alkoholom si všetko kompenzuje, že tým všetko rieši. Je to zbabelec. Ale áno, kto som ja, že môžem súdiť iných... A chápem, že nemal ľahký život, ale ako moja mama povedala, ani ona nemala a nerieši to takto. Mám chuť ho prefackať a nakričať na neho nech sa spamätá, ale viem, že to teraz neurobím, ale viem, aj to, že raz určite. Lebo raz sa skončí to, že sa budeme tváriť, že sa nič nedeje (to mi presne pripomína to, čo povedal Schmidt Jess, že nie rodina sa nerozpráva o problémoch, ale čaká kým sa samé vyriešia a zmiznú). Len dúfam, že budem mať odvahu mu povedať všetko, čo si myslím. Je mi ľúto, že tak ničí vpodtaste jedinú istotu, ktorú som mala, aj keď už dlho viem, že to tak nie je.
Som rozhodnutá postaviť sa veciam, z ktorých mám najväčší strach. Vždy keď zistím, že toho alebo onoho sa bojím, tak do toho pôjdem s odhodlaním. Chcem byť odvážna. A bodka.
A ešte som si uvedomila jednu vec. Že niekedy musíme nechať ísť niektorých ľudí. Musíme sa pohnúť ďalej a nemyslieť na minulosť a snažiť sa dať dokopy niečo, čo možno pokope už nemá byť. Niektorí ľudia musia z nášho života odísť, aby uvoľnili miesto pre iných. Tak to proste je.

PS: Návrat Mattovho hlasu, mojej staro-novej lásky.
PS2: A teraz sa idem zase zahrabať do môjho brlohu z periny, deky a vankúšov. (Je to normálne takáto zima? V máji?!)
 


Komentáře

1 Jully Jully | Web | 27. května 2013 v 16:21 | Reagovat

O tej knihe som nikdy nepočula, asi som divná :D Ale zbožňujem tento typ kníh, také na zamyslenie, žiadne brčky, lovestory, len nechať hovoriť svoju dušu, tým, že čítame niečo čo k nej rozpráva..a áno, občas je to tak, že niečo si uvedomíme, až keď to prečítame..Ja sama mám veľmi rada knihy od Paula Coelha, ktoré mi mnohokrát akoby rozprávali môj vlastný život..
A fakt je divné, že je taká kosa, že je máj, ale tak mám dôvod na to spať a čítať :))
Btw..neviem či by som sa mala vyjadrovať k tak osobnej veci, taký problém som nikdy nemala, rodina je jediná z vecí v mojom živote, ktorá vždy bola ok, ale proste, niektorí ľudia nie sú dosť silní, alebo sú strašne unavení životom, preto pijú, no nie je to správne, nemienim obraňovať takýchto ľudí.. A tiež si pamätám tú vetu od Schmidta, ale ja mám pocit, že my sme divná rodina, lebo mnohokrát sa hovorí aj o tom, čo by som najradšej nevedela :P
Nech sa darí :)

2 Emily Emily | Web | 2. června 2013 v 14:45 | Reagovat

Sa mi páči tento článok:) Najviac tá časť, kde píšeš, že by si chcela mier a to aby všetci ľudia boli priatelia a neodsudzovali sa... To by som chcela aj ja. Ale ťažko keď niektorí ľudia sú prepnutí a nič ich nezmení, a je to škoda. Lebo svet by mohol byť oveľa krajší, ale čo už. Musíme sa posnažiť, aby to aspoň v našom okolí bolo tak ako chceme:) (teda, aby sme sa my správali podľa toho, možno aj ostatní sa začnú... vždy sa má začínať od seba)
A to s rodinou... človek by si myslel, že rodian má držať pokope a neubližovať si a tak... ale... je tam to ale. Mám pocit, že aj mne padol obrázok dokonalej rodiny. Zaujímavé, aké veci si človek uvedomuje keď dospeje. Alebo ako sa ľudia zmenia? Ktovie. Na rodinu by sa ani nemalo nadávať a ohovárať. A koľkokrát aj ja musím povedať niečo zlé, pričom ma to vnútorne zožiera ale ani ja sa už nedokážem len tak nečinne na všetko prizerať, alebo teda skôr pred tým zatvárať oči a tvááriť sa, že sa nič nedeje a všetko je po starom. Keď nieje.
Aj to s tvojím otcom... ani nevie ako ublížil tebe, tvojej mame a bratovi. Možno teda vie, tuší, ale si to tak poriadne neuvedomuje.
Ako môj. Nieže by nám nejak ublížil, skôr ide o to jeho správanie, ktoré je čoraz horšie a horšie a nedá sa s ním pomaly ani vydržať... a pritom naňho nemôžem nič zlé povedať, čo sa týka iných vecí... lebo neni zlý.
Ach je to všetko naprd:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.