Musím tým prejsť a je mi jedno aké ťažké to bude.

24. května 2013 v 15:27 | Sayuri
Často sa mi to nestáva, ale je tu opäť obdobie mojej nadnesenej nálady. Neviem čím to je, ale možno tým, že posledné dni som bola veľa s ľuďmi. Vďaka tomu dosť zanedbávam učenie, z čoho mám aj priamo úmerné výčitky, ale dnes a cez víkend to doženiem (genetika je teraz môj úhlavný nepriateľ). Musím spomenúť môj predvčerajší výlet do vedľajšej dediny s bývalým spolužiakom. To, že je to z časti idiot sa včerajškom nezmenilo, aj keď trochu sa zmenil. Za ten čas, čo som ho len občas stretla v autobuse. Zmenili ho nepriaznivé udalosti, a preto už nie je taký povrchný mačo. A ja si rozumiem s ľuďmi, ktorých bije život. Detail je, že celý čas hovoril o sebe, ide o to, že domov sme išli v tme po starej ceste, svietil mesiac, my sme sa smiali a potom začalo popŕchať. Ale my sme si to užívali. Hovoril o tom aké hlúpe je báť sa a hlavne sa báť, čo povedia iní ľudia. S tým som musela súhlasiť. A tak sme ako blázni utekali... Ja len že...ja ho nemám veľmi rada, ale ako často človek narazí na ľudí, s ktorými môže toto robiť? A s kým sa môže rozprávať o tom, že na ničom nezáleží iba na vlastnom šťastí. A že keď na niečo človek myslí každé ráno, keď vstane a potom celý deň a nevie to dostať z hlavy, tak to je to pravé.(Vtedy som si spomenula na Miša.)
A to je tiež niečo, čo chcem napísať. Lebo jeden deň, už ani neviem kedy som proste klikla na jeho meno na fb a napísala mu, keď bol online. Vždy som si vravela, že to neurobím...že to nemôžem urobiť. Ale aj tak som to urobila, lebo som veľmi chcela. A som tomu rada. Že som sa postavila strachu. Strachu z toho, čo sa stane potom. A zrazu, keď som sa tamu postavila, tak už necítim strach. Už mi to príde ako úplne obyčajná vec. A tak som prišla na to, že sa niet čoho báť.


Minulý týždeň bol zase jarmok a večer som bola s pár ľuďmi, ktorých som dlhšie nevidela, a bolo celkom dobre. Hlavne, že som bola medzi ľuďmi. A ďalšia vec, ktorá ma potešila, že mi kamarát doniesol z Anglicka prívesok na kľúče s Kidom. A konečne som vypadla niekde inde fotiť a objavila som nové miesta, kde ešte aj pôjdem fotiť. A raz doma som si uvedomila, čo urobím, keď ma nezoberú na školu. Ale pravdaže...prijmú ma. Lebo lepšiu psychologičku tam mať nebudú. (Asi o tri týždne mám už prijímačky, nechápem ako rýchlo to letí...) A výhoda toho, že som bola posledné dni menej doma, je jasná. Menej preberám v hlave jeho. A čo bude, a prečo to už nie je... Už mi je to jedno. Je mi jedno, či fakt pôjdeme von, či zavolá... Je mi to tak všetko zvláštne u prdele, že sa nespoznávam. A cítim sa tak ľahko a bláznivo. Lebo ma už nič nedrží pri zemi, žiaden strach. Ok. Zniem ako sfetovaná, but who the hell cares??
A teším sa aj z toho, že v New Girl sa veci dobre vyvíjajú. Je to medzi Nickom a Jess trochu čudné, je jasné, že si nechcú navzájom ublížiť, a proste idú do toho, nech to môže dopadnúť akokoľvek. A Schmidt úspešne sabotoval svadbu Cece! A Winstona pohrýzol jazvec. :D :D
Teším sa aj z toho, že som si včera kúpila nové tričko a sukňu a knihu. A toto leto sa knihami zavalím a nič iné nebude existovať, len nekonečno príbehov... Cudzích.

A tento týždeň som bola vo fitku... A bol to super pocit, na bežiacom páse som si predstavila, že utekám z tejto dediny. :D Nikdy som toľko nezabehla. A s takou radosťou. A cvičenie je celkovo radosť, pôjdem tam zase. :-) A je to divné, ale jednoducho kašlem aj na zoznam, na projekt, aj keď je už koniec mája. Všetko ide nejak samo, na nič netlačím, len sa nechávam unášať. A budem robiť len to, čo chcem a keď ma zastaví strach alebo niečo zlé, poviem si, že je to jedno, lebo... Existuje milión lebo.

"Väčšina ľudí nezistí ako žiť, kým nie je čas zomrieť - a to je smutné. Väčšina ľudí stratí najlepšie roky svojho života pozeraním televízie. Väčšina ľudí zomrie v dvadsiatke a pochovajú ich v osemdesiatke. Prosím nedovoľte, aby sa to stalo aj vám." Robin Sharma; Objavte svoj osud, s mníchom, ktorý predal svoje ferrari.

Jednoducho povedané, teraz som šťastná. A je jedno do kedy mi to vydrží. Skutočne je to tak, že najlepší recept na vlastné šťastie je robiť to, čo skutočne chceme. To, že prekonáme samých seba a odhodíme strach...znamená, že odhodíme aj vlastné nešťastie.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.