...then you win.

17. září 2013 v 11:36 | Sayuri |  Bežné denné úvahy asociálky
Nadviažem na minulý článok. Včera som sa vybrala do fitka, lebo som mala čas pred autoškolou, a aj keď ma už opustila tá nasratá nálada kvôli tej trubke, tak som to chcela nejak riešiť. A našťastie som nakoniec dostala zo seba otázku, že či má niečo proti mne, ale pýtala som sa to toho chalaňa. On, že nie, že to mám len taký pocit. Ale neviem či sa aj oplatí písať, čo hovoril, lebo spätne to vnímam len ako bla bla bla bla... Povedal na jej adresu aj niečo nie práve lichotivé a o to viac ma šokovalo to, čo som potom večer spatrila na fb. Ich spoločná fotka, opreté čelá, hľadia si do očí a tam srdiečko. Klikla som si na jej profil a tam, že je vo vzťahu s ním. Lenže on to tam nemá. A najskôr ma aj napadlo či náhodou to neni fotomontáž, ale to by bola iná grafička... Takže som musela pripustiť aj možnosť, že to, čo vidím je pravda. Že on asi žije v pralelnom vesmíre, kde každému niečo iné hovorí. A že už vážne nechápem vzťahom a už sa o to ani nebudem snažiť. Teraz to už vidím jasne, že oni niečo medzi sebou riešili už určite dlhšie, a ona videla vo mne konkurenciu, preto ku mne taká bola, lenže to mala byť taká na toho jej fešáka, pretože ja som v tom bola úplne nevinne. Ja som k nemu bola milá, len preto, že bol on milý ku mne. A aj keď som mala tušenie, že majú niečo rozrobené, nemala som nič isté. Ale aspoň už viem ako to je a ono ja neviem ani ako to beriem, dosť ma to šokovalo a zase je to len niečo, čo moju dôveru v ľudí ešte viac podupe, lebo ja už tak či tak hrozne neverím ľuďom, držím si odstup taký, že len, a toto je len ďalšia vec, čo tomu pridá. On sám podľa mňa nevie, čo chce a tiež to hrá na všetky svetové strany. A ani to už viac riešiť nebudem, lebo obidvaja za to nestoja. Hodia sa k sebe.

A keď som pri tej dôvere v ľudí, tak som sa dočítala v tej knihe o emoční inteligenci, že vždy sa chováme k ľuďom tak aby sme v nich vyvolali určitú reakciu. A že to platí aj na ľudí, ktorí si držia odstup od ľudí. "Boja sa napríklad druhých ľudí a vzťahov s nimi tak, že si osvojili istý spôsob správania, aby ostatných udržali v potrebnom odstupe." A toto úplne sedí na mňa. Nejak podvedome sa držím ďalej, nevytváram si silné vzťahy a hlavne, keď prídem do nového prostredia, tak mi trvá dlhšie kým sa nejak oťukám a možno neskôr sa snažím aj vytvárať niečo ako vzťahy. Sú aj ľudia, s ktorými to ide akosi hneď a plynule, lebo asi tiež podvedome cítim, že sú mi podobní a že mi neublížia. Ale napríklad viem vyňuchať falošných ľudí takmer ihneď a tam si ten odstup držím stále. A celkovo mám problém s dôverou v ľudí a preto možno niekedy nepôsobím priateľsky.

Táto kniha má v závere aj kapitoly o zlepšení komunikácie s ľuďmi, takže dúfam, že sa niečomu novému priučím. Chcela by som zlepšiť túto stránku mojej osobnosti. Necítim sa dobre v tom stave v akom je to teraz. Dovolila som veľa ľuďom, aby v mojej prítomnosti hovorili hlavne o sebe. Na jednej strane je to ich tiež slabá stránka, tiež nedokážu správne komunikovať, lebo komunikácia by mala byť hlavne o počúvaní, ale aj o tom dať druhému slovo a trošku empatie tiež nezaškodí. Vadilo mi to napr naposledy pri Adamovi, ktorý je presne ten typ, čo len kecá a kecá a vlastne o ničom. Už ma začínala z toho bolieť hlava. A áno mala som mu skočiť do reči a kecať len a len ja aspoň 20 minút vkuse, ale neviem či je on ten, ktorému sa chcem zdôverovať s niektorými vecmi. A nie som typ, ktorý vie 20 minút hovoriť o nepodstatných sračkách tak ako on a milión iných ľudí. Chcela by som viesť konverzácie na úrovni. :D Ale nie, len...väčšinou sa bavím s ľuďmi o tom, o čom chcú oni, o ich problémoch a ich životoch, pričom oni o mne vedia minimum, ani ich nenapadne opýtať sa. A s týmito ľuďmi chodím nerada von, pár takých kamarátstiev som aj na čas prerušila, lebo mi to vadilo. Aj napr taká Andželika. Ona vidí fakt len seba a mňa má ako nástroj, ktorý to vstrebe, všetky tie nepodstatné ženské kecy. Hrozne sa mi páčil Homer v Simpsonovcoch, keď bol v jednej časti kaderníkom a po pár dňoch už bol z toho zúfalý a kričal, že už nevládze stále počúvať tie bezvýznamné ženské kecy. A mne niektorí ľudia fakt taký prídu a dosť ma to ubíja. Preto mám aj radšej chalanov, alebo baby, ktoré nie sú typické baby. Chalani sú podľa mňa aj milší, a takí srandovní a neriešia sračky ako ženy, a nemajú v krvi to, že intrigujú a nesprávajú sa falošne a sú úprimnejší. Aj keď robia pičoviny, ale oni to majú tak pudovo. Oni sa riadia iba pudmi a nemajú v hlave zložité vzorce, len robia, čo chcú. Sú to vpodstate jednoduché tvory. Ale tak či tak, chcelo by to ľudí, s ktorými by som mohla viesť dlhé pychologické témy a ktorým by som mohla povedať všetko. A mali by názory a pohľad na svet taký ako ja. To by som fakt chcela. :)

Najbližšie chcem zase spísať nejaký zoznam vecí, ktorých sa chcem držať. Lebo tieto zoznamy sú vec, ktorá ma dokáže motivovať a ísť si za niečím, lebo v tom je jediný zmysel môjho bytia. Mať víziu niečoho, ísť si za tým, prekonávať prekážky. Nemám zmysel v práci ani v láske k nejakému človeku, ale len v tom, že urobím zo seba lepšieho človeka. A to je najkrajší darček aký môžem dať svetu.
 


Komentáře

1 Lucianna Lucianna | Web | 17. září 2013 v 14:12 | Reagovat

No sme na tom nejak podobne.. :D
Aká je to vlastne kniha? a da sa vypožičať aj v knižnici??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.