My illusion, my mistake...

2. listopadu 2013 v 14:24 | Sayuri |  Bežné denné úvahy asociálky

Viem, že toto nie je správne písať, lebo mi to môže ublížiť. Ale ja viem, že sa nedá, už viac. Viem, že stačilo tej tupej bolesti v mojom vnútri kvôli niekomu inému. Myslela som si, že ho môžem nenávidieť alebo začať ignorovať, ale keď je niekto tak hlboko vo vás, keď ani po dlhom čase neviete prestať myslieť na jeho tvár, tak ho môžete jedine milovať. Ale nie, nechcem lásku (ktorá bolí).
Svetu som vďačná za jednu vec. Myšlienky a predstavy. Tie vám nikdy nemôže nikto zobrať a nikto ich ani neuvidí ak vy sami nebudete chcieť. A to ma fascinuje.
Zrazu viem, že by som bola schopná všetkých tých vecí. Tie ktoré mi doteraz naháňali hrôzu. A áno asi by som sa ich bála aj teraz, ale napriek tomu by som do toho išla, lebo si neviem predstaviť nič lepšie ako večery trávené s ním, keď je vonku chladno a my by sme ležali na pohovke a túlili sa k sebe. Tak veľmi by to bolelo, lebo by to bolo tak dokonalé. A ja by som si už viac nemusela vravieť, že keby som radšej s ním. Lebo by som s ním bola a on by vedľa mňa ležal v košeli, ktorú by som si potom dala na seba a on by ma cez ňu hladkal. Mali by sme tváre celkom blízko a ja by som mohla pokojne vdychovať jeho vôňu. A ani by ma nenapadlo od neho odísť. Nechcela by som sa vrátiť do mojej studenej a prázdnej postele, lebo pri ňom by som zase uverila, že svet je krásne miesto a že nechcem zomrieť.
A keď by sme sa bozkávali, úplne pomaly, tak by svet nachvíľu zastal.
Chcela by som sa o neho starať, vedieť čo si naozaj myslí, poznať jeho silné aj slabé stránky, počúvať v tme jeho najväčšie obavy a sny a vidieť v jeho očiach pravdu. A to, že keby nie som s ním tak by bol tak isto stratený ako ja bez neho. Že keď sme od seba, tak len prežívame a hľadáme šťastie vo veciach, ktoré sú prchavé a nikdy nám nenahradia, to čo by sme mali medzi sebou. To puto, ktoré tam cítim. Ale asi iba ja.*krivý úsmev*
To všetko by sa mohlo diať, keby zavolá ako povedal. Keby nezabudol na mňa hneď po tom, čo povedal ahoj. Keby sme sa na cvičení navzájom netvárili. že neexistujeme.
A teraz?
Na tomto mieste mi zmizla pred očami aj moja posledná nádej. Sklamal ma človek, o ktorom som tvrdila, že je posledný čo tu stojí za to. Aké jednoduché je ma ignorovať.

PS: Nie som si ani istá či chcem toto vôbec zverejniť.
PS2: Som debilka, tento blog, ktorý mal byť plný pozitívnych vecí sa mení na skladiskom môjho vracajúceho sa pesimizmu.
PS3: Sľubujem si, že sa to zmení.
PS4: Je to divné, ale napriek tomu všetkému sa necítim až tak zranene. Je to strelené, ale práve v tomto momente ma zaplavila nádej. Že všetko bude ok.
 


Komentáře

1 osobnivesmir osobnivesmir | Web | 2. listopadu 2013 v 14:51 | Reagovat

Je mi líto, že jsi tak nešťastná. Neboj, bude líp.

2 Emily Emily | Web | 2. listopadu 2013 v 17:51 | Reagovat

Mrzí ma, že sa tak trápiš. Vedela som, že keď ho stretneš, tak to bude len horšie... Mal ti zavolať. Ale vieš, to aj ja zvyknem povedať niekomu, že hej jasnééé ozvem sa, a nakoniec seriem na to, a pritom sa aj chcem ozvať, ale nechce sa mi... :D
Tieto predstavy a myšlienky sú zrejme na živote tie najlepšie :D tiež také mám, aj keď nádej už som dávno stratila...
A počkaj, ty si bola na cvičení?
Už som ti hovorila, čo si o tom myslím... že cítil z teba, že si držíš odstup, tak... si držal odstup aj on. Myslím si, že v tomto sa stala chyba. A ešte v tom, že sa mu nechceš ozývať... Neviem, ja byť na tvojom mieste, ešte raz by som sa mu ozvala...:D nebude to trápne. Spomeň si čo robí ona (:D) a že jej to nie je trápne tiež.:D Strať aj ty svoju hrdosť... Lebo ty sa držíš ďalej, a nemáš nič, zatiaľ čo ona ho otravuje a má sa dobre, lebo s ním je v kontakte. ČO sa môže stať? Aj tak sa chystáš odísť. Stane sa jedine to, že tam kvôli nemu ostaneš...

3 Lexi Lexi | Web | 4. listopadu 2013 v 21:37 | Reagovat

Je mi ľúto, že sa trápiš... ale ja proste verím na šťastné konce a viem, že to dobre dopadne ! :) Ver mi, prosím :))
**
Inak nominovala som ta v liebster blog award :) ak by si mala zaujem možeš vyplnit :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.