Motivácia

Budúce ja.

9. února 2013 v 12:59 | Sayuri
Začiatok nie je úplne taký aký by mal byť na tomto blogu, ale potrebujem si nejaké veci ujasniť a pomocou problému sa prepracovať k riešeniu a motivácii. :-)

Tak ako žiť neznamená sedieť doma a premýšľať o živote, tak ani láska neznamená sedieť doma a rozmýšľať o láske.
Táto myšlienka ma napadla pred pár dňami. Predtým som odsudzovala asi každý vzťah. Napríklad aj tej kamošky, ktorú tu budem volať Očko. Stále som hľadala na jej vzťahu niečo zlé, a aj keď možno mám pravdu v istých veciach o ich vzťahu s Frfľošom, o to teraz nejde. Tú myšlienku som si posledné dni naplno uvedomila. Že je jedno či je to medzi nimi dokonalé, viac menej sú tu pre seba. Reálne sa stretávajú, volajú si, plánujú, majú spoločných priateľov, ona sa kamaráti s jeho mamou, prespávajú u seba a sú spolu už fakt nejaký ten čas. A slovo reálne dvakrát počiarkujem. Lebo to prežívajú skutočne. Je to skutočný vzťah, narozdiel od tých mojich (ktoré sú poväčšine fantazijné). A dôvod toho celého je strach.

Hirax (môj obľúbený spisovateľ, ktorého tu budem ešte určite spomínať) napísal, že opakom lásky nie je nenávisť (nenávisť len je láska ktorá zhorkla). Opakom lásky je strach. Dáva to zmysel. Mám strach, bojím sa toľkých vecí a nedokážem sa prestať báť. Ten strach je v celom mojom tele, tak isto ako aj láska. Bijú sa, prebieha vo mne vojna. Ale strach nakoniec asi zvíťazil. Viete, ja som presvedčená o tom, že on je tak podobný mne, že tiež sa v ňom tieto dve veci bijú a je tak podobný, že strach u neho vyhral tiež.(ale v konečnom dôsledku sú to len moje dohady)
A je zvláštne, že s tým nič neurobím (lebo teraz to jednoducho nedokážem). Povedala som si, že buď idem do toho naplno, alebo teda ostanem porazená, ale zabudnem. Ak s tým nechcem bojovať, tak na neho musím aj úplne zabudnúť. Však viete, všetko alebo nič.

Úplne som si privlastnila slová Summer, že vzťahy sú komplikované, nakoniec sa ľudia zrania a taktiež aj Hiraxove slová, že láska neznamená vlastniť, láska je sloboda. Lenže nemyslel asi toto. Lebo je tu jeden fakt, ktorý som si veľmi nepripúšťala. Že ja HO potrebujem pri sebe. A o tom aj láska je. Aj o tom, že s tým človekom trávite čas a nie o tomto zamotanom čosi, čo sa už na lásku ani nepodobá. Presne ako v tej pesničke We made a mess of what used to be love (a Usher pokračuje "Why do I care, I care at all" a asi chápe aké ťažké je dostať sa do stavu I do not care hlavne v láske :-)). Teraz je to fakt už iba bordel (mess). Sú to moje myšlienky každý deň, ktoré ma aj tak nedonútia niečo urobiť, lebo som zbabelec, ktorý vraví, že nie je pripravený na vzťah (čo je pravda), ale láska nehľadí na nič. Som o tom presvedčená. Pochopila som to aj včera pri tých dvoch. Taktiež Očko mohlo byť zakomplexované, radšej nič neriešiť, a potom...bolo medzi nimi veľa prekážok, ale oni sa fakt ľúbili a podľa toho aj konali. Narozdiel...:-)
Sme slabosi. Ja s tým svojim, že som sa už veľakrát sklamala. On s tým svojim, že on nepotrebuje vzťah. Hej, ale láska nie je automaticky vzťah. A láska..to je iné. Chápete...
Neznamená láska, že ten človek je s vami, keď to najviac potrebujete?
Láska je snívanie a predstavy? O tom, že by tu bol a objal ma?

A čo je bolestivé si priznať, ale je to tak, ak by bol fakt do mňa zamilovaný, tak by sral na všetko. Neriešil by tieto veci, snažil by sa. Ale na druhej strane, si zoberiem, čo k nemu cítim ja, ale ani nepípnem, hoci každý deň je milión vecí, ktoré by som mu chcela povedať. Je to celé len o tom strachu. Strach zabil lásku.......

Som do neho zamilovaná (lebo šaliem z jeho úsmevu na jednej fotke a to je len jedna z veľa preveľa vecí, z ktorých šaliem v súvislosti s ním), ale! na druhej strane som presvedčená o tom, že nedokážem niečo také. Nedokážem mať niečo ako vzťah. Lebo som zakoplexovaná krava, nevysporiadaná sama so sebou a svojim životom. A myslím si, že to by nebolo správne ísť do niečoho s takýmto arzenálom. Viete, čo tým chcem povedať.
A to sa už dostávam k pointe článku (áno už :D).

Môj prvý cieľ je, že ak chcem akýkoľvek vzťah, ale nie len preto (lebo nemienim to už riešiť v tej svojej preriešnej hlave, keď príde niekto tak príde a bude ma milovať a nebude to už viac len takáto láska a bodka), proste len pre dobrý pocit zo seba, tak sa musím zmeniť. To je úplne prvý krok. Vlastne zmena bude prebiehať celý čas ako sem budem písať, budem sa snažiť zmeniť v mnohých smeroch, ale moja priorita teraz je, že zmením svoj výzor. (Lebo to je hlavný dôvod prečo som zakopala, pochovala a dojebala všetko, čo mohol byť vzťah.)

Takže do leta budem vyzerať nejak takto:

Vysoko rúbem. xD

A druhý bod je veriť si. Získať nejaké sebavedomie z výzoru, ale zároveň viem, že problém je aj v mojom myslení. Musím uveriť tomu, že som jedinečná a krásna taká aká som. Musím prijať všetky moje nedostatky , lebo ak ich neprijmem ja, tak logicky ani nikto iný. Och, áno, prajem si už roky zobudiť sa a vyzerať o milión percent lepšie. Lenže už roky sa budím taká istá. Lenže dúfať nestačí, tak idem na tom pracovať, a dokážem to a budem taká pekná, že sa z toho všetci poserú!





A ešte podbod k tomuto článku, že už si púšťam len veselú hudbu, žiadne Possibility, po ktorej počúvaní sa človek môže ísť rovno hodiť pod vlak. No a čo že Flo rida nevie spievať?? Ale je to optimista s veľa money a woman okolo seba. Alebo že ten chalan na gitare tak pekne hrá a má talent? Osrať mu ho, keď nehrá zvesela! (A žiadna hudba z jeho profilu, aj keď joj, tá Ho Hey je super, a nie je depresívna, tú si občas môžem pustiť, však?) Takže hurá komerčná hudba s jednoduchým textom, hurá klipy s polonahými ženskými tancujúcimi okolo bazénu. :-D
 
 

Reklama